Po cestách po Brazílii vydáva kapela banskobystrických bratov
Clube de esquiar svoj nový dvojalbum

Banskobystrická post-rocková kapela Clube de esquiar vydáva svoj druhý album s názvom Viagem nunca feita („Nikdy neuskutočnená cesta“). Tentokrát ide o dvojalbum. Polovica skladieb vznikala na cestách po Brazíli, kam bratia tvoriaci jadro tejto kapely vycestovali za svojimi nielen hudobnými snami. Dvojalbum vychádza pod vydavateľstvom Rieka. V stredu 5. augusta ho koncertom pokrstia doma v Banskej Bystrici a v sobotu 8. augusta v Bratislave.

Kapele Clube de esquiar sa splnil sen, keď v roku 2018 odohrala pár koncertov v Riu, Salvadore alebo v Buenos Aires. Veď napokon čo lepšieho by sa mohlo stať kapele, ktorá spieva na Slovensku po portugalsky? Hoci Juraj Havlík (spev, gitary) študoval v Riu semester sociológiu a Jakub Havlík (bicie, vokály) si v Salvadore vybavil štáž ako architekt, ich zahraničný pobyt mal jednoznačne hudobnú motiváciu. Po návrate tak mali prichystaných 16 skladieb, z ktorých 8 vzniklo priamo na cestách po Brazílii.

Po svojom debute s nazvom Fernando Pessoa zostávajú Juraj a Jakub však aj naďalej verní rovnomennému lisabonskému básnikovi. Jeho básne v pôvodnom portugalskom znení tak tvoria hudobné texty aj na novom dvojalbume.

Tentokrát si ale do štúdia na jeseň 2019 prizvali aj viacerých hudobných hostí, a to Michaelu Turcerovú (soprán saxofón), Alexandru Volentierovú (priečna flauta), Róberta Ragana Jr. (kontrabas) a Paliho Zimu (husle). V porovnaní s debutom je tak dvojalbum Viagem nunca feita o mnoho plnší, pestrejší a zvukovo farebnejší.

V takejto výnimočnej rozšírenej kapelnej zostave aj pokrstia svoj nový dvojalbum koncertom v stredu 5. augusta o 18:30 v Záhrade-CNK, doma v Banskej Bystrici. Druhý krst sa uskutoční v sobotu 8. augusta o 19:00 v .klube pod lampou v Bratislave, a to v klasickom „bratskom duu“ spolu s projekciami Mariana Vredíka.

Autorská tvorba Clube de esquiar je inšpirovaná ich hudobnymi vzormi ako sú Milton Nascimento, Nick Drake či Dežo Ursiny. O čom je ale nový dvojalbum asi najlepšie zhŕňa text na zadnej strane bookletu:

„Viagem nunca feita alebo Nikdy neuskutočnená cesta nie je len kapitolou Knihy nepokoja od Fernanda Pessou alebo názvom tohto dvojalbumu. Je predovšetkým našou spoločnou životnou kapitolou. Kapitolou dvoch bratov, ktorí si cez domáce počúvanie brazílskych platní vysnívali svoju vlastnú Brazíliu. Či ozajstnú? To možno vôbec nie je podstatné. Rozhodne takú, ktorá nás oboch nútila hľadať, hoci každého po svojom, a zároveň celkom spoločne. Dvojalbum je príbehom vytvorenia si sna, nasledovaním tohto sna, konfrontovaním sa s realitou tohto sna, a umením ísť ďalej. Podobne ako niektoré skladby sú intímne, pokojné či ľúbivé, a ďalšie zase tvrdšie, rozbitejšie až zúfalé, aj naše snívanie nemalo jednu podobu, celkom prirodzene. Vedieť sa vzdať toho, čo už vlastne nie je, ani nemôže byť, a otvoriť sa novému, hoci akoby začínať nanovo, o tom všetkom je Viagem nunca feita. O odvahe snívať, ale aj padnúť a vedieť sa opäť postaviť na nohy. O schopnosti vedieť žiť nielen s ľuďmi okolo, ale v prvom rade so sebou samým. O umení dospieť, a pritom zostať dieťaťom.“

Si teraz skôr ako zem je album, ktorý sme nahrávali zhruba rok v rôznych vlnách intenzity a odstupov. Začali sme v legendárnom Štúdiu J v Trnave, ale povedali sme si, že musíme nahrávať nejak viac vo svojom priestore a vtedy, keď to cítime a nie pod tlakom konkrétneho termínu a krátkeho času. Kúpili sme si zopár mikrofónov a inú techniku a vzniklo štúdio Rieka, čo je vlastne abstraktné štúdio bez konkrétnej lokácie. Hosťujúce dychy sme nahrali v pražskom Jámor štúdiu s vynikajúcim Ondřejem Ježkem a postprodukciu, mix sme potom robili v Štúdiu J s kráľom zvuku Milanom Tökölym. Master urobil Mroš v štúdiu Mroš v Ostrave. Keď došlo na vydávanie, tak sa nám zazdalo, že keď už máme štúdio, mohli by sme aj vydávať. A že je čo!

Tento článok je cielene popretkávaný, raz o albume, raz o vydavateľstve, všimnite si to, to nie je ľahké.

Ťažko sa nám opisuje hudba tohto albumu, asi preto, že je to naša vec, ale bude to platiť všeobecne, že to sú ozaj zbytočné až hlúpe slová pod ktorými si každý predstaví niečo, čo potom aj tak, keď to počuje, je inak. Čiže najlepšie si je to vypočuť. Celkovo by sme boli šťastní, keby ľudia viac počúvali, keby chodili na koncerty (nielen Ankramu, samozrejme) a kupovali si hudbu a ak tomu môžeme pomôcť s našim vydavateľstvom Rieka, bude to super. Ak prinesieme albumy, ktoré by inak neboli, bude to obrovská vec a chceme to robiť.

Veríme, že prinesieme veľa skvelých titulov od super autorov a interpretov. Ale teraz je teraz a je tu titul prvý, ktorý čaká na zakúpenie. Je to Ankramu – Si teraz skôr ako zem.